25 Sep 2010

Právnici: ospevovaní i zatracovaní

Autor:     Rubrika: Recenzie        RSS RSS

Cicero o právnikoch povedal: „Koľko vážnosti, obľúbenosti a dôstojnosti prináša znalosť práva tým, ktorí ho majú, to každý dobre vie. V našej obci sú to najváženejší a najslávnejší muži. Čo môže byť čestnejším útočiskom pre človeka ako výklad práva, pre ktorý ho ľudia aj v starobe navštevujú a ctia?“

Už menej lichotivé slová o právnikoch napísal Jan Neruda, ktorý toto povolanie dámam vôbec neodporúčal: „Nie azda preto, že by nemali cit pre právo, ale majú citu až príliš veľa a právnik nemá mať pražiadny cit… Právnictvo tiež nie je príliš slušné zamestnanie pre dámu, pretože je známe, že po každom skončenom procese tu stojí jedna strana celkom nahá a druhá vyzlečená do košele. Ba právnictvo nie je ani elegantné, právnik nemôže ani rukavice nosiť, pretože má svoje ruky stále vo vreckách svojich blížnych. A potom, bude chcieť dáma dokazovať nevinnosť tých, ktorí si nakradli dosť, aby mohli zaplatiť svojho obhajcu?“ Existujú aj iné rozporuplné výroky o právnikoch. Ale…

Kniha profesorky Alexandry Krskovej

Kniha má názov Etické desatoro začínajúceho advokáta (vademecum profesijnej etiky), Iura Edition, Bratislava 2008, je nielen o výrokoch (ktoré som uviedol od Cicera a Nerudu), ale najmä o etickej hodnote právnického povolania, ktoré sa chápe veľmi často nesprávne. Profesorka odporúča advokátom etické desatoro, morálne profesné prikázania: 1/ Pokús sa vidieť v klientovi aj svojho blížneho, 2/ Sprav všetko preto, aby si sa v práve vyznal lepšie ako klient, 3/ Zmier sa s tým, že charita patrí k tradícii profesie, 4/ Ver, že dobrý chýr ide ďaleko, 5/ Pamätaj, že na trhu sa nezabúda: kto nakúpi draho, obráti sa inde, 6/ Záujem klienta musí byť prvoradý, 7/ Zachovaj si nezávislosť ducha, odvahu vždy konať správne, 8/ Maj úctu k úradu sudcu, 9/ Hovoriť striebro, mlčať zlato, 10/ Nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe.”

O čom vlastne jej kniha je?

Jej kniha je o tom, aké vznešené bolo kedysi právnické povolanie, čo vlastne kedysi znamenala znalosť právnych noriem a ich výkladu, akej úcte sa kedysi tešili právnici, ale i o tom, čo zostalo z tohto povolania dnes. Avšak nie je to skeptická kniha, skôr kniha plná nádeje a viery v dobro. Je aj jej výpoveďou, že prednášať na dnešných slovenských právnických fakultách o etike a morálke nie je vôbec jednoduché. Sama autorka píše: „Raz mi bývalý študent, veľmi úspešný právnik, vytkol, že je nezodpovedné vystrojiť ľudí do džungle s ružencom. Môže im pomôcť len mačeta, alebo ešte lepšie, nabitý revolver. Už nie je medzi živými. Ten revolver namierili na neho.“ Kiežby si jej “desatoro” zobrali právnici k srdcu azda by sa nám aj ľahšie žilo, aj by svet bol spravodlivejší.

Je to aj pre cirkevných právnikov?

Po II. vatikánskom koncile je jasné, že kánonické právo je skôr teologickou, než právnickou disciplínou. Ale predsa má so sekulárnym právom veľmi veľa spoločného, pretože kánonické právo sa vzišlo nielen z teológie, ale aj z rímskej právnej kultúry. A hoci je najvyšším zákonom Cirkvi spása duší (porov. kán. 1752), je úlohou cirkevného práva aj poriadok a spravodlivosť v pravde a láske, ako aj vymožiteľnosť práva veriacich. Od profesorky Krskovej a jej knihy sa môže veľmi veľa naučiť aj kánonický právnik. Preto túto knihu vrelo odporúčam každému cirkevnému právnikovi aby jej venoval pozornosť tým, že si ju prečíta. Za všetko hovorí fakt, že autorka končí svoju knihu modlitbou.

Na obr.: Prof. JUDr. Alexandra Krsková, CSc.                 Foto: Sme.sk

Žiaden komentár

Komentáre