17 Nov 2013

Čestný člen SSKP – čestný doktor KU

Autor:     Rubrika: Informácie        RSS RSS

DSCF1297Rok 2013 je pre J. Em. Zenona kardinála Grocholewského, čestného člena Slovenskej spoločnosti kánonického práva, jubilujúci: slávi päťdesiat rokov svojej kňazskej vysviacky. Jeho bohatý kňazský život je spätý aj s Kódexom kánonického práva, ktorého tridsiate výročie promulgácie (25.1.1983) a aj vstupu do platnosti (27.11.1983) si tento rok pripomíname. Otec kardinál obsah jeho kánonov nielenže s múdrosťou, húževnatosťou  a  láskou vykladal, ale sa aj podieľal na ich kodifikácii. Jeho osobnosť, popri množstve iných svetových ocenení, vyzdvihla aj Katolícka univerzita v Ružomberku dňa 25. septembra 2013, kedy mu udelila čestný doktorát honoris causa. Na stránkach SSKP ponúkam Laudatio, ktoré zaznelo pri spomínanej slávnostnej udalosti:

Ešte v nás doznievajú hlboké zážitky a radosť z viery, ktoré napĺňali srdcia účastníkov svetových dní mládeže nielen v Rio de Janeiro, ale aj tu v slovenskom Riu v srdci Liptova. Mládež Slovenska, ale aj spoza rieky Moravy, aj mladí z Poľska, Maďarska, Ukrajiny, Litvy i Talianska sa zišli v Ružomberku, aby sa duchovne spojili so Svätým Otcom Františkom v objavovaní nových podôb radosti prameniacej zo života viery, prameniacej z Boha. Svätý Otec František v Riu vo svojom úvodnom vystúpení povedal: „Mladí ľudia sú oknom, ktorým do sveta vstupuje budúcnosť. Toto okno nám predkladá nemalé výzvy. Dať mladým solídne základy, na ktorých môžu v živote stavať. Zaručiť im bezpečnosť a výchovu, aby sa stali tým, čím môžu byť. Odovzdať im trvalé hodnoty, pre ktoré sa oplatí žiť. Zaistiť im transcendentný horizont, aby sa utíšil ich smäd po opravdivom šťastí a úspešnej tvorivosti. Prebudiť v nich najlepšie schopnosti, aby sa stali protagonistami vlastnej budúcnosti, spoluzodpovednými za osud všetkých ľudí“.

Matka Cirkev na tieto nemalé výzvy a oprávnené očakávania mladých odpovedá veľmi konkrétne a účinne zakladaním a činnosťou katolíckych univerzít. „Cťou a zodpovednosťou katolíckej univerzity je venovať sa bez výhrad veciam pravdy, (…) celej pravdy o svete, o človeku a o Bohu“.[1] Aj mladá Katolícka univerzita v Ružomberku „ex corde Ecclesiae“ (zo srdca Cirkvi) otvára pokladnice pravdy mladým na Slovensku, ktorí sem už jedno desaťročie prichádzajú čerpať duchovné bohatstvo.

Dnešný žiarivý septembrový deň sa však zapíše zlatými písmenami do histórie našej Alma Mater. Na slávnostnom zhromaždení sa v aule univerzity schádza Akademický senát a vedecká rada Katolíckej univerzity, ako aj akademické senáty a vedecké  rady fakúlt spolu s univerzitnou mládežou. Sme poctení prítomnosťou významných predstaviteľov sveta vedy, zástupcov štátu i vysokých hierarchov Cirkvi.

Aký je dôvod tejto udalosti, ktorej sme svedkami, ktorá nás strháva, ako by sme mali účasť na nejakom mystériu vo svetle reflektorov, fanfár, chorálnych spevov i mocného vzrušenia celého tohto dôstojného zhromaždenia?

Katolícka univerzita v Ružomberku ozdobuje najvyššou akademickou hodnosťou Jeho Eminenciu Zenona Kardinála Grocholewského, veľkého učenca, vynikajúceho kánonistu, profesora svetového mena, dlhoročného pracovníka a napokon aj prefekta Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry, súčasného prefekta Kongregácie pre katolícku výchovu, blízkeho spolupracovníka Pápežov, dobrého človeka, úprimného a obetavého priateľa našej vlasti a Cirkvi na Slovenku.

Eminencia, s úžasom hľadíme na plody Vašej nesmiernej pracovitosti. Týčia sa pred nami v impozantnom písomnom diele, v rozvoji náuky kánonického práva, v službe upevňovania spravodlivosti v Cirkvi, v starostlivosti o šírenie pravdy a veľkých ideálov spravodlivosti a pokoja, lásky a milosrdenstva, solidárnosti a prijatia, ktoré dnes tak naliehavo vyhľadáva najmä mladý človek.

V deň Vašej promócie doktorskej honoris causa sa všetci cítime obohatení týmito životodarnými hodnotami, ktoré lahodne podporujú rast kultúry a napredovanie civilizácie. Mobilizujú nás, aby sme aj my v tomto roku viery odvážne a s plným nasadením vstúpili do tohto zápasu o ľudskejší svet.

Kardinál Zenon Grocholewski je synom Veľkopoľskej zeme. Jej novšia história sa odzrkadľuje aj v osobných dejinách nášho laureáta. Narodil sa 11. októbra 1939 v Bródkach pri Poznani v Poľsku v prvých dňoch Druhej svetovej vojny. Jeho rodičia museli opustiť domov. Utekali pred nacistickými vojskami. Zenon sa narodil u cudzích ľudí. Neskôr za stalinovskej éry jeho otec, statočný obchodník, bol odsúdený ako nepriateľ ľudu a istý čas bol aj vo väzení. Rodina prežila vďaka žičlivosti dobrých ľudí. Malý Zenon rád miništroval. Stretával sa s dobrými, horlivými kňazmi a v tom čase sa aj v jeho srdci zrodila túžba stať sa kňazom. V roku 1953 vstúpil do nižšieho seminára vo Wolsztynie a v roku 1957 začal filozoficko – teologické štúdiá v Arcibiskupskom seminári v Poznani. Rektori týchto seminárov v ňom upevňovali zápal pre Božie veci, službu Cirkvi a vlasti. Keď si neskôr kardinál Grocholewski už ako prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu spomína na tieto roky, povie: „Vždy hovorím, že to, čo som si odniesol z chlapčenských rokov, to sa mi stalo vzpruhou v celom mojom živote“. Kňazskú vysviacku prijal z rúk poznanského arcibiskupa Antona Baraniaka v roku 1963. Na primičné obrázky si dal vytlačiť pokorné slová sv. Jána Krstiteľa: Illum oportet crescere – On musí rásť (Jn 3, 30) a tieto slová ako životné heslo ozdobujú aj jeho kardinálsky erb.

Po vysviacke novokňaz Zenon pracoval tri roky vo farnosti pri kostole Krista Vykupiteľa v Poznani. Ešte žijú ľudia, ktorí si s veľkou vďakou spomínajú na jeho kňazskú službu. Venoval sa hlavne mládeži. Ako sám hovorí, boli to najkrajšie roky jeho kňazského života. Arcibiskup Baraniak v mladom zapálenom kňazovi vybadal veľký talent a v roku 1966 ho poslal na štúdiá kánonického práva na slávnu Gregorovu univerzitu v Ríme.

A tu sa začína príprava nášho Vznešeného laureáta na službu univerzálnej Cirkvi, ktorá trvá bez prerušenia dodnes. Začal sa umenšovať, aby v ľudských srdciach mohol vzrastať Kristus. Ale podľa logiky Evanjelia, začal vlastne vzrastať aj on sám. Licenčná práca, ktorú napísal pod vedením známeho španielskeho kánonistu Ignáca Gordona, bola ocenená zlatou medailou Univerzity. Prof. Gordon bol aj promótorom jeho doktorskej dizertácie De exclusione indissolubilitatis ex consensu matrimoniali eiusque probatione. Considerationes super recentiores sententias rotales, ktorá bola odmenená zlatou medailou Svätého Otca Pavla VI. Po takomto úspechu sami profesori Gregoriány odporúčali nového doktora na prácu v Najvyššom tribunáli Apoštolskej signatúry. Tomuto najvyššiemu súdu v Latinskej cirkvi prislúchajú kompetencie, ktoré pri vykonávaní verejnej správy civilných vlád právnych štátov obyčajne plní Najvyšší súd, Najvyšší administratívny súd a Ministerstvo spravodlivosti dokopy. Mladý kánonista, ktorý už sníval o tom, ako svojimi vedomosťami poslúži Cirkvi vo vlasti,  s istou nostalgiou zrušil prípravu na návrat a od októbra 1972 poslušne prijal miesto notára v Najvyššom tribunáli Apoštolskej signatúry. Zakrátko sa prejavila jeho vnímavosť a svedomitosť i zodpovednosť za spravodlivé vybavovanie záležitostí a správny chod tribunálu, čo mu získalo uznanie a úctu zo strany nadriadených i spolupracovníkov. Ohlas vzbudzovali aj jeho početné vedecké publikácie. Vystupoval v nich ako výnimočne kompetentný a pravdivý autor, ktorý ponúkal nové riešenia aj veľmi komplikovaných právnických otázok. Nečudo, že mu fakulta kánonického práva Gregorovej univerzity ponúkla miesto profesora. Prednášal na nej vyše dvadsaťpäť rokov ako profesor práva kánonického, procesného a istý čas aj manželského. V rokoch 1980-1984 prednášal administratívne kánonické právo aj na Pápežskej Lateránskej univerzite v Ríme. Vyše dvanásť rokov prednášal administratívnu spravodlivosť aj na Studium Rotale v Ríme, na ktorom sa pripravujú advokáti Rímskej Roty. Jeho prednášky v plynulej latinčine, jasné a zrozumiteľne prednesené s osobným zápalom budili u študentov veľký záujem a potlesk. V roku 1980 sa Mons. Zenon Grocholewski stal kancelárom, o dva roky sekretárom a naostatok 4. októbra 1998 už ako arcibiskup prefektom Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry. Súčasne sa stal predsedom Kasačného súdu Vatikánskeho štátu.

Významná etapa v živote nášho laureáta sa začala 21. decembra 1982. V tento deň ho blahoslavený Ján Pavol II. povýšil za titulárneho biskupa Agropoli a 6. januára 1983 ho konsekroval. Novovymenovaný biskup prežíval sviatky Božieho narodenia s veľkou vďačnosťou voči Pánu Bohu a s veľkým dojatím. Na druhý sviatok vianočný ho totiž Pápež pozval k sebe na obed a osobne mu odovzdal neobyčajný dar. Ako biskupský kríž mu podaroval vzácny zlatý kríž vykladaný briliantmi. Tento kríž predtým patril slávnemu kardinálovi Petrovi Gasparri, tvorcovi prvého Kódexu kánonického práva v dejinách Cirkvi z roku 1917. Neskôr po ňom tento kríž nosili ešte dvaja významní kánonisti: kardinál Amleto Giovanni Cicognani a kardinál Pericle Felici. Ich mená sú vygravírované na kríži. Teraz sa stal jeho držiteľom biskup Zenon Grocholewski. Toto veľavravné gesto Pápeža bolo nepochybne výrazom uznania voči novomenovanému biskupovi za jeho obetavé nasadenie vo funkcii kancelára Apoštolskej signatúry i za jeho pedagogickú činnosť ako autora znamenitých rozpráv z oblasti práva. Ale, a možno predovšetkým, chcel Pápež oceniť vklad Mons. Grocholewského ako člena sedemčlennej komisie, ktorú blahoslavený Ján Pavol II. kreoval na jeseň roku 1982, aby mu pomohla pri poslednej revízii a príprave na publikovanie nového Kódexu kánonického práva. Pápež niekoľko mesiacov spolu s členmi komisie študoval pripravený návrh Kódexu. Vnímavo sledoval diskusie i veľmi živé polemiky členov komisie. Medzi nimi vynikal práve najmladší člen komisie, Mons. Zenon Grocholewski. A on už ako novovysvätený biskup bol prítomný aj v Konzistoriálnej sále Apoštolského paláca pri slávnostnom podpise Apoštolskej konštitúcie Sacrae disciplinae leges, ktorou blahoslavený Ján Pavol II. dňa 25. januára 1983 promulgoval nový Kódex kánonického práva. Pre mladého biskupa to bola nezabudnuteľná chvíľa jeho života.

Práca na príprave Kódexu kánonického práva bola akoby vstupnou bránou, za ktorou biskupa a od 16. decembra 1991 arcibiskupa Zenona Grocholewského čakali ďalšie vážne úlohy a funkcie v Rímskej kúrii. Bol členom komisie, ktorá spolu so Svätým Otcom študovala predlohu reformy Rímskej kúrie (1983-1985). Pápež ju uviedol do života dňa 28. júna 1988 vydaním Apoštolskej konštitúcie Pastor Bonus. Ďalej bol členom Disciplinárnej komisie Rímskej kúrie (1983-1999), konzultorom (1984-2000) a od roku 2000 členom Pápežskej rady pre legislatívne texty, bol predsedom komisie pre Advokátov Apoštolskej stolice pri Rímskej kúrii (1988-1999), členom Pápežského výboru Medzinárodných Eucharistických kongresov (1989-2001), predsedom Kasačného súdu Vatikánskeho štátu (1998-1999), členom právnej komisie utvorenej ad hoc na preštudovanie nového Základného práva Vatikánskeho štátu, ktoré Svätý Otec aproboval 26. novembra 2000. Napokon dňa 15. novembra 1999 blahoslavený Ján Pavol II. vymenoval arcibiskupa Zenona Grocholewského za prefekta Kongregácie pre katolícku výchovu a počas konzistória, ktoré sa konalo dňa 21. februára 2001 ho povýšil do hodnosti kardinála diakona, prideliac mu ako Diakoniu kostol svätého Mikuláša vo väzení, ktorý je v srdci starého Ríma. Dňa 21. februára 2011 bol kardinál diakon povýšený do stavu kardinála presbytera.

V súčasnosti je kardinál Grocholewski prefektom Kongregácie pre katolícku výchovu, ktorá má na starosti katolícke školy a univerzity, ako aj rozvoj cirkevných štúdií a cirkevných univerzít i teologických fakúlt na celom svete. Do 16. januára toho roku kongregácii podliehali aj kňazské semináre a formácia budúcich duchovných na celom svete. V tomto smere kongregácia vydávala mnohé usmernenia, ktoré pomáhajú mladým bohoslovcom správne sa formovať a pripraviť na službu hlásania Evanjelia a vysluhovania sviatostí. Vieme, že dnes to rektori univerzít, dekani fakúlt a rektori seminárov nemajú ľahké. Čaká ich množstvo úloh, musia čeliť neraz veľkým ťažkostiam, očakáva sa od nich, že budú pokojne riešiť zložité medziľudské vzťahy. Čo potom povedať o úlohách, nárokoch a problémoch, s ktorými sa stretáva a ktoré musí pokojne a spravodlivo riešiť muž, ktorému je v Cirkvi zverená starosť o zhruba tisíc univerzít a stopäťdesiat teologických fakúlt s vyše 50 miliónmi poslucháčov. Do polovice januára toho roku k tomu patrilo aj asi tritisíc kňazských seminárov na celom svete. Okrem toho je náš vzácny laureát aj členom Kongregácie pre náuku viery, Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, Kongregácie pre biskupov a Kongregácie pre Evanjelizáciu národov. Pokým Kongregácii pre katolícku výchovu patrili aj semináre, bol kardinál Grocholewski aj predsedom Pápežského diela kňazských povolaní, predsedom Stálej interdikasteriálnej komisie pre formáciu kandidátov na posvätný stav a Stálej interdikasteriálnej komisie pre primeranú distribúciu kňazov vo svete. Je členom Špeciálnej rady generálneho sekretariátu Synody biskupov pre Oceániu. Okrem toho je Veľkým kancelárom Pápežskej Gregorovej univerzity a pridruženéhoPápežského Biblického inštitútu a Pápežského Orientálneho inštitútu. Je Veľkým kancelárom Pápežského inštitútu pre posvätnú hudbu, Veľkým kancelárom Pápežského inštitútu Kresťanskej archeológie a Veľkým kancelárom Pápežského inštitútu Arabských štúdií a Islamistiky. Je aj patrónom Pápežského vyššieho inštitútu latinčiny.

Ťažko tomu uveriť, ale všetky tieto zodpovedné úrady a mnohé funkcie neprekážali nášmu vzácnemu hosťovi, aby nepokračoval v ďalšej vedeckej práci. Každý rok pribúdali a stále pribúdajú jeho nové publikácie. Je autorom a spoluautorom mnohých štúdií a monografií vydaných knižne aj v prestížnych kánonických časopisoch i v súborných dielach. Jeho bibliografia prekračuje 550 publikácií v dvanástich jazykoch. Sú to vedecké práce najmä z oblasti kánonického práva administratívneho, procesného aj manželského. V posledných rokoch aj z oblasti výchovy a vzdelávania, ako aj populárno – vedecké a populárne pastoračné práce.

Náš vzácny laureát sa ako vedecký pracovník a profesor neuzatváral iba vo svojej pracovni, v archívoch a bibliotékach, neprednášal iba na pápežských univerzitách Mesta, nehosťoval len na slávnych svetových univerzitách. Kardinál Zenon Grocholewski dostal od Pána Boha mimoriadny talent ba priam charizmu vyučovať. Vyučoval ľahko, zrozumiteľne a jasne, vyučoval rád. Dokázal poslucháčov nielen poučiť, usmerniť, ale priam zapáliť za tému, o ktorej hovoril, lebo ju dokonale ovládal. K poslucháčom pristupoval ako ku kolegom s podmanivým úsmevom, nekonečnou trpezlivosťou a dobrotou srdca. Dokázal si ich získať od prvého kontaktu. Keď k tomu pripočítame skromnosť, pracovitosť, pokoru a úctu k človekovi, ktoré si do veľkého sveta priniesol z rodiny z domu, potom nás neprekvapí, že prednášal na veľkých i malých, miestnych i medzinárodných kongresoch a konferenciách po celom svete. Vystupoval v Taliansku, Poľsku, vo Vatikáne, Francúzsku, v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Španielsku, na Malte, v Čechách, na Slovensku, v Brazílii, Argentíne, Kanade, v USA. Chodieval na stretnutia pracovníkov súdov, diskutoval s nimi a odpovedal na ich mnohé otázky. Takéto stretnutia okrem vyššie uvedených zemí sa odohrali aj v Bejrúte v Libanone, v Grodne v Bielorusku, v Chicagu, Cordobe a inde. V roku 1996 navštívil Novosibirsk, aby prednášal a diskutoval na sympóziu o rodine. Ako pápežský legát v júni 1999 konsekroval prvý katolícky kostol v Almate v Kazachstane. Pri tejto príležitosti podporil mladú Cirkev v Kazachstane svojimi radami, ako vybudovať základné právne a organizačné štruktúry.

Neprehliadnuteľné aktivity a prínos biskupa, arcibiskupa a kardinála Grocholewského na poli vedy, najmä kánonického práva, a jej šírenia túžili oceniť mnohé univerzity. Doktorát honoris causa mu udelila Akadémia katolíckej teológie vo Warszave (1998), Katolícka univerzita v Lubline (1999), Univerzita v Passau (2001), Univerzita v Glasgove (2001), Univerzita Komenského v Bratislave (2002), Katolícka univerzita v Buenos Aires (2002), Univerzita „Fu Jen“ v Taipei na Tajwane (2003), Univerzita Adama Mickiewicza v Poznani (2004), Univerzita v Bukurešti (2006), Katolícka univerzita vo Valencii (2009), Univerzita „Alexandru Ioan Cuza“ v Rumunsku (2010), Sliezska univerzita v Katowiciach (2010) a dnes aj Katolícka univerzita v Ružomberku. Okrem toho kardinál Grocholewski je čestným akademikom Pápežskej Akadémie sv. Tomáša Akvinského, akademikom ad Honorem Pápežskej Teologickej akadémie, filistrom honoris causa Akademickej Korporácie Magna-Polonia i laureátom Ceny Towarzystwa Naukowego KUL im. Idziego Radziszewskiego za rok 2012. Nielen vyššie katolícke učilištia, ale aj rôzne spoločnosti kánonistov túžili, aby bol ich čestným členom. Kardinál Grocholewski je čestným členom Slovenskej spoločnosti kánonického práva (1993), čestným členom spoločnosti talianskych kánonistov (1998) aj poľských kánonistov (1999). Za svoje zásluhy bol poctený čestným občianstvom dvoch miest v USA: Trenton v New Jersey (1988) a univerzitného mesta Princeton v New Jersey (1992). Obdržal aj čestné občianstvo mesta Agropoli v Taliansku (1992), mesta Levoča na Slovensku (1993) a mesta Poznaň v Poľsku (2006). Náš laureát vlastní aj rôzne vyznamenania občianskych i cirkevných autorít: čestnú medailu Maršálka Sejmu Poľskej republiky Polonia semper fidelis za zásluhy o poľskú biografistiku (1998), Veľkú medailu sv. Gorazda, najvyššie vyznamenanie Ministra školstva Slovenskej republiky (2000), Veľký kríž za zásluhy o Chile (2003), medailu arcibiskupa Baraniaka za zásluhy o Poznaňskú arcidiecézu, medailu poľského prímasa kardinála Glempa za zásluhy a ďalšie a ďalšie.

Náš vzácny hosť využil svoje hlboké vedomosti z práva, teológie, histórie, sociológie a antropológie aj ako postulátor šťastne ukončených beatifikačných káuz dvoch veľkých postáv z nedávnych i novších dejín Poznanskej cirkvi, rodákov Veľkopoľanov. Prvým bol blahoslavený Edmund Bojanowski šľachtic, srdečný, dobrý človek, ktorý v druhej polovici 19. storočia svoje záujmy a námahy sústredil troma smermi: osveta dedinského ľudu, výchova detí a charitatívna činnosť. Bol príkladom autentického apoštolátu veriaceho laika, takže ho nazvali „predchodcom Druhého vatikánskeho koncilu“. Blahoslavený Ján Pavol II. ho beatifikokval 13. júna 1999 vo Warszawe. Druhá bola blahoslavená Sancja Janina Szymkowiaková, serafitka z kláštora sv. Rocha v Poznani, predtým študentka romanistiky na univerzite Mickiewicza v Poznani. Celý život zasvätila úbohým a biednym. V čase vojny obetavo slúžila ako tlmočníčka francúzskym a anglickým vojnovým zajatcom. Božou láskou chcela zapáliť všetkých. Nikdy nehovorila zle o iných, ba, ako zhodne tvrdia svedkovia jej života, v jej prítomnosti nik nemal odvahu tak robiť. Bola pokorná a hrdinsky poslušná. Zomrela v tridsiatom druhom roku života. Blahoslavený Ján Pavol II. v nedeľu 18. augusta 2002 počas svätej omše, ktorú celebroval na Błoniach Krakowských, vyzdvihol túto pokornú nasledovníčku serafínskeho otca Františka na oltár.[2] Veľké osobné zaangažovanie kardinála Grocholewského, aby sa tieto dve postavy dostali na oltár, bolo prejavom jeho vrúcnej lásky k rodnej zemi Veľkopoľskej.

Medzi nami prítomný purpurát využil všetky svoje najlepšie schopnosti ducha i duše v pokornej a významnej službe Svätej Cirkvi, keď sa ako účastník konkláve v roku 2005 podieľal na voľbe Pápeža Benedikta XVI. a toho roku v marci aj na voľbe nášho Svätého Otca Františka, ktorého nech Pán vo všetkom požehnáva a zachová pre svoju Cirkev.

Osobitne si treba pripomenúť dielo, ktoré náš vzácny laureát vykonal pre Cirkev a najmä rozvoj kánonického práva a činnosť diecéznych súdov v našej vlasti. Do roku 1990 život Cirkvi v bývalom Československu podliehal dozoru štátnej moci. Kontakty so zahraničím aj vo sfére vzdelávania boli paralyzované. Výsledkom bol nedostatok primerane pripravených odborníkov v niektorých oblastiach životne potrebných pre riadne fungovanie všetkých cirkevných inštitúcií. Chýbali najmä kňazi s požadovanými akademickými titulmi pre prácu v cirkevných tribunáloch. O týchto problémoch Cirkvi za železnou oponou dobre vedel Pápež Slovan. Blahoslavený Ján Pavol II. iniciatívne obrátil pozornosť príslušných vatikánskych dikastérií na potrebu pomoci najmä Cirkvi v Československu, ktorej situáciu dôverne poznal aj z vlastnej skúsenosti. Cirkev u nás síce žila a mala mučeníkov, ale naliehavo potrebovala odbornú podporu. Situácia pripomínala tú spred 1150 rokov. Vtedy na naše územie na pozvanie kniežaťa Rastislava prišla z Carihradu misia Solúnskych bratov svätých Cyrila – Konštantína a Metoda. Sv. Konštantín-Cyril bol teológ a filozof, sv. Metod právnik. Božia Prozreteľnosť na Veľkú Moravu poslala vynikajúcich mužov Cirkvi, aby učili našich predkov zrozumiteľne pravdám viery, založili školu a vychovali učeníkov.

Keď sa na Slovensku pod patronátom Konferencie biskupov začali od roku 1991 každoročne konať Sympóziá kánonického práva, znova k nám Božím riadením prichádzajú dvaja vynikajúci muži, tentoraz z Ríma. Boli nimi pápežský prelát Mons. Juraj Daniel Faltin, minorita, audítor Rímskej Roty, rodák z Kurimian pri Levoči a biskup Mons. Zenon Grocholewski, tajomník Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry. Z nich predsa len vynikal náš vzácny laureát, ktorý v sebe spájal právnika – kánonistu i filozofa a teológa. Aj on k nám prišiel na základe pozvania, ktoré mu zaslal súdny vikár Trnavského metropolitného súdu.[3] Hneď od prvého vystúpenia si obľúbil svojich vďačných poslucháčov a oni si obľúbili jeho. V rámci sympózií, konaných pravidelne každý rok od roku 1991 do roku 2000 na konci prázdnin, vystúpil s prednáškami z rôznych oblastí kánonického práva, ktoré tvorili akoby školu kánonického práva pre duchovných i svetských laikov. Od roku 2000 sa konali sympóziá každé dva roky. Kardinál Grocholewski sa na nich zúčastnil ešte v roku 2002 a 2008. V kánonickej literatúre sa preto označuje ako „Ambasádor obnovy kánonického práva na Slovensku“.[4] V tejto škole nášho vzácneho hosťa potom pokračovali regulárnou formou diaľkového štúdia obetaví profesori Katolíckej univerzity v Lubline. Aj oni prichádzali prednášať na Spišskú Kapitulu a mnohým kňazom i veriacim laikom umožnili získať akademické stupne z kánonického práva, aby mohli kvalifikovane vykonávať služby v cirkevnej justícii. Patrí im za to naša vďaka. Božím riadením sa tak šťastne zavŕšila misia, na ktorú sa z vôle blahoslaveného Jána Pavla II. podujal biskup Zenon Grocholewski.

Arcibiskup Grocholewski sa stal dôverne známym všetkým pracovníkom cirkevných súdov na Slovensku, Morave i v Čechách i širokej právnickej aj veriacej verejnosti. Na Spišskú Kapitulu prichádzal už skoro ako domov. Prejavy srdečného priateľstva boli aj obsahom jeho pozdravných príhovorov na začiatku každého ročníka Sympózia známych ako discursus inauguralis. Všetky tieto príhovory a prednášky kardinála Grocholewského boli na Slovensku  uverejnené v Zborníkoch zo sympózií pod názvom Ius et Iustitia[5] a niektoré aj v samostatných štúdiách.[6] V ďalších katolíckych periodikách vychádzajúcich na Slovensku boli uverejnené aj homílie, ktoré náš vzácny hosť predniesol pri rôznych príležitostiach, ako aj iné odborné články.[7] Arcibiskup Zenon Grocholewski stál aj pri zrode Slovenskej Spoločnosti kánonického práva (1992) a v roku 1993 sa stal jej  čestným členom.

V strede záujmu kardinála Zenona Grocholewského vždy bol a je veriaci človek  a rodina založená na manželstve muža a ženy. Sám kardinál sa vyslovil, že každú rodinu vníma s takou láskou ako svoju vlastnú rodinu. Na Slovensku navštívil viacero farností, stretol sa s veriacimi a predniesol im homílie po slovensky. Mesto Levoča, ktoré účastníci sympózií kánonického práva pravidelne navštevovali, udelilo v roku 1997 arcibiskupovi Grocholewskému na znak priateľstva a ocenenia jeho príspevku pre rast kultúry a vzdelanosti čestné občianstvo. O tri roky na Veľvyslanectve Slovenskej republiky pri Svätej Stolici 8. júna 2000 v prítomnosti vyše tridsiatich pozvaných hostí štátny tajomník Ministerstva školstva Slovenskej republiky Martin Fronc odovzdal arcibiskupovi Zenonovi Grocholewskému Veľkú medailu sv. Gorazda za jeho zásluhy na poli šírenia vedy na Slovensku a o Slovensku.[8] Medailu mu udelil minister školstva Slovenskej republiky Milan Ftáčnik. Táto medaila je najvyšším vyznamenaním Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Arcibiskup Grocholewski je prvým Poliakom, ktorý ju obdržal. Niektorí z tu prítomných sme boli svedkami aj inej významnej udalosti, keď 12. septembra 2002 Univerzita Komenského v Bratislave udelila titul doctor honoris causa kardinálovi Zenonovi Grocholewskému za to, že svojím životným dielom prispel k šíreniu myšlienok humanizmu, demokracie a porozumenia medzi národmi, v oblasti vedy a vzdelávania získal medzinárodný ohlas a prispel aj k rozvoju vedy a vzdelávania na Slovensku.

 

V prvom žalme čítame:

„Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných

a nechodí cestou hriešnikov ani nevysedáva v kruhu rúhačov,

ale v zákone Pánovom má záľubu

a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.

Je ako strom zasadený pri vode,

čo prináša ovocie v pravý čas,

a jeho lístie nikdy nevädne;

darí sa mu všetko, čo podniká“ (Ž 1, 1-3).

 

Eminencia, najdôstojnejší pán kardinál. Keď sa pozeráme na Váš život a dielo, vidíme, ako dôsledne ste boli verný citátu na Vašom primičnom obrázku: Illum oportet crescere. Ale vidíme aj to, ako Vás má dobrý Pán Boh rád. Ako požehnáva každé Vaše dielo. Vidíme, ako požehnal aj to dielo, ktoré ste vykonali pre Cirkev na Slovensku. A nebolo toho málo. Vy sám ste na sympóziu kánonického práva na Spiši v roku 1996 povedali: „Azda pre nijaký iný národ som neurobil toľko, koľko som urobil pre Slovensko. A mám z toho radosť“. Eminencia, keď ste v roku 1991 prvý krát vstúpili na pôdu pod Tatrami, kto by si bol čo i len vo sne pomyslel, že o desať rokov už bude založená Katolícka univerzita v Ružomberku a že o dvadsaťdva rokov Vám táto univerzita udelí doktorát honoris causa? Pri tejto historickej príležitosti aj naše srdcia hovoria: „a máme z toho radosť“. Máme radosť aj z toho, že pred mesiacom minister školstva listom potvrdil schválenie vzdelávania aj v študijnom programe právo. K štyrom fakultám Katolíckej univerzity v Ružomberku (filozofickej, pedagogickej, teologickej a fakulte zdravotníctva) takto pribudne aj inštitút práva. Do budúcnosti teda hľadíme s veľkými nádejami, opierajúc sa o mocné orodovanie svätých Cyrila a Metoda a posmelení príkladom Božieho požehnania Vašej obetavej pracovitosti. Ctíme si vo Vás otca, učiteľa i staršieho brata.

Eminencia, cítime sa poctení tým, že ste prijali akademické vyznačenie, ktorým Vás chce ozdobiť naša Katolícka univerzita. Z celého srdca Vám žičíme, aby Pán Boh bohatý na milosrdenstvo, ktorý stál vždy pri Vás, obdaril Vás ešte mnohými dňami života bohatými na jeho dary, najmä na ľudskosť, žičlivosť a dobrotu srdca.

Eminencjo, szczerze Bóg zapłać!


[1] JÁN PAVOL II., Ex corde Ecclesiae, Apoštolská konštitúcia,s. 10, Konferencia biskupov Slovenska 1998, SSV.

[2] O oboch blahoslavených máme v slovenčine preklady krátkych článkov kardinála Grocholewského:

Z. GROCHOLEWSKI, Blahoslavený Edmund Bojanowski: výzva pre veriacich laikov in Duchovný Pastier,

roč. 80, č. 8(1999), s. 342-347.

Z. GROCHOLEWSKI, Oddať sa Bohu „na zmiznutie“ in Duchovný Pastier, roč. 84, č. 9(2003), s. 621-623.

[3] „Excellentissime Domine,

infrascriptus Franciscus Truc, vicarius iudicialis Tribunalis Metropolitani Tirnaviensis in Slovacia, concedit sibi etiam scriptotenus Excellentiam Tuam invitare ad symposium iuris ecclesiastici quod locum habuerit in Spišská Kapitala etquidem diebus 17.-20. Septembris 1991.

Hac occasione nisus una Excellentia Tua Reverendissima rogatur ut praelectionem etquidem De Institutione ac missione Tribunalium in Ecclesia in genere et sub peculiari aspectu etiam in specie habere digneris.

Viva spe fultus Tua praesentia actuali affert fructum desiderabilem in nostra vita ecclesiastico-iuridica Deo optimo dispensante.

Hac occasione usus me addictissimum profiteor  Franciscus Truc, vicarius iudicialis.“

[4] J. DUDZIAK, Abp Zenon Grocholewski ambasadorem odnowy prawa kanonicznego na Słowacji in Tarnowskie Studia Teologiczne 14(1995), s. 428.

[5] Od roku 1991 do roku 2006 vyšlo postupne XII zväzkov zborníkov Ius et Iustitia zo sympózií kánonického práva v Spišskej Kapitule v Spišskom Podhradí. Viac o nich ako aj o činnosti Slovenskej spoločnosti kánonického práva pozri: P. HOLEC, Rozvoj kánonickej vedy na Slovensku za veľkého pápeža Jána Pavla II., Vienala, Košice 2009.

[6] Z. GROCHOLEWSKI, Štúdie z procesného kánonického práva, Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, Spišská Kapitula 1995.

V slovenksom preklade vyšli ako samostatné publikácie aj iné práce kardinála Grocholewského, ktoré uverejnil pri rôznych príležitostiach:

Z. GROCHOLEWSKI, Postup pri preložení a odvolaní farára, Serafín, Bratislava 1999.

Z. GROCHOLEWSKI, Morálna istota ako kľúč na čítanie noriem procesného práva, Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, Spišská Kapitula 1999.

Z. GROCHOLEWSKI, Filozofia práva v náuke Jána Pavla II., Vienala, Košice 2001.

Z. GROCHOLEWSKI, Univerzita a Cirkev na začiatku tretieho milénia, Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, Spišská Kapitula 2002.

Z. GROCHOLEWSKI, Prirodzený zákon v náuke Cirkvi, Vydavateľstvo GG, Kežmarok 2012.

[7] Duchovný Pastier, Katolícke noviny, Bulletin Slovenskej spoločnosti kánonického práva.

[8] Minister konštatoval, že po slovensky bolo publikovaných vyše dvadsať vedeckých prác arcibiskupa Grocholewského, z toho dve v knižnej forme (jedna z nich Štúdie z procesného kánonického práva sa dočkala už 18 recenzií vo vedeckých časopisoch 11 krajín), iné sa tlačia. Okrem toho vyšlo v slovenčine vyše 20 jeho príspevkov: interview, príhovory, homílie, populárne články.

Po taliansky napísal (v časopisoch Apollinaris a Ephemerides Iuris Canonici) dva články o Slovensku (týkajúce sa kánonického práva) a 8 recenzií kníh, ktoré napísali slovenskí kánonisti. V časopise Prawo Kanoniczne referoval po poľsky o troch sympóziách, ktoré sa konali na Slovensku.

 

Foto: ThLic. Martina Hockicková.

1 komentár

1 komentár. Článok: “Čestný člen SSKP – čestný doktor KU”

  1. Dudadňa 18. 11. 2013 o 17:43

    Ctený pán Prelát,
    som Ti vďačný za tieto slová, ktoré si povedal na adresu pána kardinála Grocholewského. Za to, čo vykonal pre rozvoj kánonického práva na Slovensku si zaslúži doktorát honoris causa Katolíckej univerzity, ba omnoho viac. Nech ho Pán Boh za všetko bohato odmení…
    A Teba zasa patrí vďaka, že si to naozaj výstižne povedal. Úprimná vďaka.

      (Citovať)  (Odpovedať)

Komentáre