20 Oct 2015

Pravda o obnovenom procese manželskej nulity

Autor:     Rubrika: Blog        RSS RSS

OSSROM69457_LancioGrandeSvätý Otec František toho roku na Sviatok narodenia Panny Márie zverejnil dva Apoštolské listy motu proprio, ktorými sa pre Latinskú cirkev aj pre Východné cirkvi menia niektoré kánony o vyhlásení neplatnosti manželstva.
Apoštolský list pre Latinskú cirkev sa začína slovami Mitis Iudex Dominus Jesus (Láskavý sudca Pán Ježiš). Svätý Otec František ním reformuje siedmu knihu Kódexu kánonického práva, tretiu časť, prvý titul, prvú kapitolu „Kauzy na vyhlásenie nulity manželstva (kán. 1671-1691)“ čiže dvadsaťjeden kánonov.

O tomto počine Svätého Otca informovali mnohé médiá veľmi povrchne ba až zavádzajúco. Prinášali, ako je im vlastné, bombastické a šokujúce vyhlásenia. Na košický metropolitný súd sa už v tejto veci obrátili viacerí znepokojení kňazi i popletení veriaci zo svojimi chaotickými otázkami. Vieme, že v tejto veci môžeme čakať zrejme aj usmernenie Konferencie biskupov Slovenska, ale už teraz môžeme podať pár informácií, ktorými by sme chceli uviesť na pravú mieru niektoré mylné a nepochopené šíriace sa informácie.

Môžeme tak urobiť na základe oboznámenia sa s textom apoštolského listu Mitis Iudex Dominus Jesus, ako aj na základe objasnení, ktoré vo svojich prednáškach podali naozaj kompetentné osobnosti z Ríma na sympóziu kánonického práva, ktoré sa konalo v dňoch od 20. do 23. septembra 2015 vo Vranove u Brna. Spomenieme napr. J. Emin. kardinála Francesca Coccopalmeria, predsedu Pápežskej rady pre legislatívne texty, Mons. Pawła Malechu, promótora spravodlivosti Najvyššieho Tribunálu Apoštolskej Signatúry, Mons. Davide Salvatoriho, Audítora Rímskej Roty, Mons. Paula Bianchiho, profesora Gregorovej univerzity a súdneho vikára v Miláne, profesora Lateránskej univerzity a advokáta Rímskej Roty pána Francesca Catozzellu a profesora ks. dr. hab. Leszka Adamowicza z Lublina, ktorý prednáša aj v Ríme na Orientálnom inštitúte.

Predovšetkým treba stručne objasniť okolnosti, pre ktoré Svätý Otec trval na reforme manželského procesu a práce súdov v tejto oblasti.
Situácia cirkevných súdov v niektorých častiach sveta je alarmujúca. Mnohé diecézy nemajú vôbec súdy. Iné súdy majú, ale tie pre nedostatok odborne pripravených pracovníkom vôbec nefungujú. Teda veriaci v týchto diecézach naozaj nemajú prístup k výkonu spravodlivosti. (V Rusku je pre všetkých veriacich Latinskej, Gréckokatolíckej a Arménskej cirkvi, iba jediný súd v Moskve, aj ten nemá ani troch funkčných sudcov). Veľmi podobná je situácia aj v Ázii, Afrike, v južnej Amerike. Z tohto pohľadu je zriadenie a fungovanie diecéznych súdov na Slovenku temer ideálne. Značnú úlohu pri tom hrá aj ekonomická situácia diecéz v chudobných častiach sveta.

Pápež preto vymenoval dvanásťčlennú komisiu na čele s dekanom Rímskej Roty Mons. P. V. Pintom. Komisia dostala za úlohu výkon spravodlivosti v manželských záležitostiach uľahčiť, priblížiť veriacim a za istých okolností aj skrátiť. Výsledky práce tejto komisie však médiá predstavili ako radikálnu reformu, ktorá uľahčí „rozvody“ v Katolíckej cirkvi.

K tomuto treba zdôrazniť, že reforma procedúry manželského procesu nič nemení na náuke Cirkvi o nerozlučiteľnosti platného manželstva. Tituly, z ktorých môže byť vyhlásená neplatnosť manželstva, aj ich výklad a aplikácia, ostávajú nezmenené. Ba zákonodarca v „Ratio procedendi in causis ad matrimonii nullitatem declarandam“ (Spôsob vedenia káuz na vyhlásenie neplatnosti manželstva) v článku 12 podal doteraz platnú definíciu morálnej istoty, ktorú musí mať sudca, aby mohol vyhlásiť neplatnosť manželstva.

Ďalšou falošnou informáciou je tvrdenie, že o neplatnosti manželstva bude po novom rozhodovať samosudca, teda iba jeden sudca.

Avšak nové normy v kán. 1673, § 3 jasne stanovujú, že „kauzy neplatnosti manželstva sa rezervujú kolégiu troch sudcov“. Novinkou je len to, že kolégiu sudcov musí predsedať klerik, ostatní dvaja sudcovia môžu byť aj laici. Sudcovia však majú byť bezúhonnej povesti a doktori alebo aspoň licenciáti kánonického práva (porov. kán. 1421, § 3 CIC). Iba v prípade, že diecézny biskup nemôže ustanoviť vo svojej diecéze kolégiový tribunál a nemôže sa obrátiť o pomoc pre svojich veriacich ani na nejaký susedný diecézny alebo interdiecézny kolégiový tribunál, môže biskup zveriť manželské kauzy vo svojej diecéze jedinému sudcovi klerikovi, ktorý si však podľa možnosti má pribrať dvoch prísediacich, schválených biskupom (porov. kán. 1673, § 4). Toto riešenie je však len dočasné, aby veriaci neboli pozbavení svojho práva, a biskupa vo svedomí viaže, aby sa postaral o skompletizovanie svojho tribunálu a znormalizovanie jeho činnosti. Tribunál druhého stupňa musí byť k platnosti vždy kolégiový, teda musí mať vždy troch sudcov (porov. kán. 1673, § 5).

Iná falošná správa tvrdí, že ak súd vyhlási neplatnosť manželstva, je zrušené konanie na odvolacom stupni. Nie je to pravda. Odvolací stupeň nie je zrušený. Hovorí o tom jasne nová norma v kán. 1680, § 1: – stránka, jej zástupca, promótor spravodlivosti a obhajca zväzku môžu podať na odvolacom súde apeláciu proti afirmatívnemu rozsudku v stanovených časových lehotách. Nové normy nemenia nič ani na tom, čo platilo aj doteraz, že stránky môžu kedykoľvek podať aj tzv: „nova causae propositio“ – nové predloženie kauzy na apelačnom fóre, hoci sa medzitým rozsudok stal vykonateľným. Zmena nastala iba v tom, že doterajší kán. 1682, § 2 CIC 1983 nariaďoval rozsudok, ktorým sa prvý krát vyhlásila neplatnosť manželstva, do dvadsiatich dní po zverejnení ex offo, teda automaticky, spolu so všetkými aktami kauzy, zaslať na apelačný tribunál. Podľa nových noriem sa to nekoná automaticky, ale len keď sa niekto odvolá, ako bolo vyššie uvedené. Zmyslom tejto zmeny je, aby nemuseli všetky afirmatívne rozsudky a kauzy putovať na druhú inštanciu, ale len tie, s ktorými sú nespokojné stránky, alebo obhajca zväzku.

Týmto ustanovením dostal obhajca zväzku veľmi významnú úlohu: bedliť nad verným a spravodlivým rozhodovaním súdu, aby sa jeho činnosť nezvrhla na nekontrolované rozvádzanie manželstiev. Mons. Paweł Malecha, promótor spravodlivosti Najvyššieho Tribunálu Apoštolskej Signatúry zdôrazňuje, že obhajca zväzku nie že sa môže, ale sa musí v sporných prvostupňových rozhodnutiach odvolať na druhú inštanciu. Kán. 1435 CIC nariaďuje biskupovi menovať za obhajcu zväzku klerika alebo laika bezúhonnej povesti, doktora alebo licenciáta kánonického práva, osvedčeného v rozumnosti a horlivosti za spravodlivosť. Mons. Malecha oznámil, že Najvyšší Tribunál Apoštolskej Signatúry pre túto významnú úlohu, ktorú pri manželských procesoch po novom spĺňa obhajca zväzku, nebude dávať oslobodenie od právom požadovaných akademických titulov tým, ktorí budú pri cirkevných súdoch vykonávať túto významnú úlohu.

A do tretice sa zvykne hovoriť o tom, že manželské kauzy sa odteraz budú riešiť skráteným procesom pred biskupom, ktorý bude o nich rozhodovať ako jediný sudca za krátku dobu. Nové normy skutočne prinášajú aj túto možnosť. Ale ani zďaleka ju nemožno aplikovať na všetky žiadosti o vyhlásenie neplatnosti manželstva. Nový kán. 1676, § 2 dáva súdnemu vikárovi právomoc rozhodnúť o tom, ktoré kauzy sa budú prerokúvať riadnym procesom a ktoré skráteným. Niektoré kauzy, ktoré prichádzajú na súd, sú totiž tak jasné a dokazovanie neplatnosti tak prístupné a jednoduché, že by bolo zbytočné, aby sa riešili zdĺhavým riadnym súdnym konaním. Preto zákonodarca pre tieto kauzy pripravil skrátený proces. Aby sa však tento skrátený proces nemohol zneužívať a stať bežným, normy ho ako jedinému sudcovi zverujú nie súdnemu vikárovi, ani diecéznym sudcom, ale biskupovi, ako moderátorovi svojho súdu.

Na týchto niekoľkých príkladoch sme sa pokúsili priblížiť pravú tvár nových kánonov o manželských procesoch. Tvár, ktorej tento svet nerozumie. Tvár, ktorej veľmi záleží na tom, aby sa v Kristovej cirkvi zachovala zjavená pravda o manželstve aj pri dostupnejšom vysluhovaní spravodlivosti.

Foto zdroj: http://pl.radiovaticana.va/

Žiaden komentár

Komentáre